Majú mať úroky a poplatky zdravú mieru?

S viacerými kamarátmi a známymi som mal v posledných týždňoch debatu o tom, aký úverový Klondike tu mali za posledné roky nebankové spoločnosti (ale bohužiaľ aj banky). Viacerí boli prekvapaní sumami, ktoré som im hovoril. Nečudujem sa, tie čísla ohromili aj mňa.

Toto krátke zamyslenie však nemá byť iba štatistikou, ale skôr uvažovaním na oprávnenosťou samotného úroku a rôznych pridružených poplatkov.

Ešte raz, definitívne zopakujem, podčiarknem a spečatím. Nespochybňujem záväzky, ktoré si ľudia vo forme úverov na seba zobrali. Nespochybňujem ani to, že veriteľ si zaslúži úrok a v prípade banky aj poplatok za vykonanie ním žiadaných úkonov.

Ja spochybňujem výšku úrokov a poplatkov. Myslím si, že rozumná miera má existovať.

Neobstojí argumentácia, že veriteľ musel zohľadniť vo vysokých úrokoch a poplatkoch svoje riziko. Ak chcel zohľadniť svoje riziko, tak veriteľ do záväzkového vzťahu nemusel vstupovať. Nemôžeme všetko zvaľovať na absolútnu slobodnú vôľu. Tá bola na divokom západe a vymáhali ju pištoľníci. My žijeme v spoločnosti, ktorá rozumne reguluje jednotlivé vzťahy medzi subjektami.

Asi ste zachytili správu o tom, ako banky v auguste 2017 zvyšovali poplatky. Teraz od januára 2018 sa chystá ďalšia vlna zvyšovania poplatkov. Za akékoľvek potvrdenia na jednej A4 si banky bez problémov vypýtajú 20 €. Tvrdia že im klesajú rekordné zisky z posledných rokov. A čo oni majú garantovaný zisk? Na úkor bežných ľudí, ktorí sú na ich služby odkázaní? Nie, verte mi, nemôžu mať všetci internetovú banku, niekedy proste fyzicky do banky potrebujete ísť. Toto je absolútna nehoráznosť!

Ďalší názor hovorí, že spotrebné úvery predstavujú spôsob, ako si aj chudobnejší ľudia môžu poriešiť svoje životné situácie. Beriem - práčka, chladnička, kuchynská linka to sú užitočné veci. Ale ak si ľudia požičiavajú na lieky, školské potreby pre deti, zubára, tak potom tu máme problém. A ten nám spotrebné úvery nevyriešia, len oddialia.

Vďaka Bohu, v posledných dvoch rokoch sa vďaka prísnejšej legislatíve a opatreniam NBS podmienky poskytovania spotrebných úverov zastabilizovali. Ľudia aj súdy si však za sebou nesú obrovský balvan starých úverov, ktorých sa tak ľahko nezbavíme. Nehovoriac ešte o všetkých prebiehajúcich exekúciách. Tie majú svoj základ v rozsudkoch, ktoré by žiadny súd v súčasnosti nemohol pustiť na svetlo Božie. Vymáhajú sa však a ešte aj pár rokov vymáhať budú.

"Krv" tak tečie zo starých skrivodlivostí. Zo starých rozsudkov, ktoré sú síce platné a vykonateľné, ale amorálne. Koľko "životodarnej krvi" vytieklo a vytečie od bežných ľudí k úžerníkom si nedovolím odhadnúť, musí však ísť o desiatky miliónov EUR.

Dá sa tomu zabrániť nejako jednoduchšie, ako zložitými právnymi postupmi a totálnym zahltením súdov?

Odpoveď nepoznám.

/Aby ste si nemysleli, že som si čísla vycucal z prsta, budem používať časti textov z odôvodnenia rozsudkov súdov Slovenskej republiky (rôznych inštancií)./

Zo Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 370840868 jednoznačne vyplýva, že spotrebiteľ za poskytnuté finančné prostriedky vo výške 300,- € bol žalovanému povinný zaplatiť 258,- € odmenu (43,20 € predstavuje úrok, 60,30 € administratívny poplatok, ktorého účelnosť je otázna a 154,50 € za poskytnutie služby "zabezpečenie splátok úveru", ktorú si však spotrebiteľ nijakým spôsobom nevyžiadal, no musel sa podvoliť vôli žalovaného, keďže v opačnom prípade by mu úver poskytnutý nebol). Celková výška odmeny, ktorú žalovaný od spotrebiteľa za poskytnutie úveru požadoval, dosahuje až neuveriteľných 86% !!! (Rozsudok Krajský súd Prešov, 19Co/142/2016, nebanková spoločnosť Provident)

Žiadny vnútroštátny súd nemôže nečinne prihliadať tomu, ako si dodávateľ za poskytnutie finančných služieb vyúčtuje voči spotrebiteľovi odmenu v tak závratnej výške, ako tomu je v tomto prípade!!! Napriek tomu, že maximálna výška úrokov (ako odplaty za užívanie požičanej finančnej čiastky) pri peňažných pôžičkách ani pri úveroch nie je žiadnym právnym predpisom limitovaná a je ponechaná výlučne na dohodu zmluvných strán, nie je neobmedzená. Dohoda o výške úrokov totiž musí byť v súlade s ustanovením § 39 Občianskeho zákonníka, teda nesmie sa priečiť dobrým mravom. (Rozsudok Krajský súd Prešov, 19Co/142/2016, nebanková spoločnosť Provident)

V zmluve dohodnutý ročný úrok vo výške 70,03% nemôže byť akceptovateľný pre rozpor s dobrými mravmi. V čase poskytnutia úveru totiž banky poskytovali úroky pri úrokovej sadzbe 10,48 % u obdobných úveroch. Dojednaný úrok vysoko prevyšuje sadzby úverov poskytovaných v čase uzatvorenia zmluvy medzi klientami a bankami a to takmer sedemnásobne. Takéto navýšenie neodôvodňuje ani skutočnosť, že žalobca je nebankovou spoločnosťou a že zvyčajne sa stáva veriteľom klientov, ktorí nepochodia so žiadosťami o poskytnutie úveru v bankách, najmä z dôvodu nesplnenia podmienok jeho poskytnutia. (7Co/79/2016, Rozsudok Krajský súd Prešov, nebanková spoločnost Proficredit)

Súd nemohol vyhovieť návrhu navrhovateľa na zaplatenie sumy 177,42 € s úrokom 25% ročne od 28.11.2013 do zaplatenia. Túto pohľadávku uplatnil navrhovateľ na základe zmluvy o bežnom účte zo dňa 25.8.2008, ktorou navrhovateľ odporkyni zriadil bežný účet č. 4006706870/7500, na ktorom sa mala odporkyňa dostať do nepovoleného prečerpania v uvedenom rozsahu. (20C/134/2014, Okresný súd Trenčín, ČSOB Banka)

Jednoznačne tým, že navrhovateľ nezahrnul odplatu do nákladov spojených s poskytnutím úveru, postupoval tak, že obchádzal zákon. Ak by takúto položku zahrnul do nákladov spojených s úverom, boli by jednoznačne jasne deklarované náklady spojené s úverom, neboli by klamlivé a bola by RPMN stanovená v skutočnej výške, t.j. 68,85% a nie veriteľom udávanej výške 15,62%. (14C/230/2014, Okresný súd Žilina, Consumer Finance Holding a.s.)

Mgr. Anton Michalica, PhD.

predseda združenia